Mercredi 9 mai 2007
3
09
/05
/2007
13:11
Lawonn, Makè,
Boula, Chantè, Répondè
Ka-Woulé
Ka-Graj
Ka-Léwoz
Ka-Mendé
Ka-Padjèbèl
Ka-Ladja
Ka-Toumblak
Ka-Mayolé
Mi sa y vayb an nou, Mi sa y san an nou, Mi sa y léritaj an nou...
GWO KA
Par Wong Kem
-
Publié dans : Listwa é Matrimwann
0
Vendredi 18 mai 2007
5
18
/05
/2007
16:38
Zo ja Vwè sé Le mwa de Mé é Zo Ja Sav Ni On PakèT Moun Ka inn Palé on PakèT Pawol Manti anlè Lésklavaj, Alow jod la an désisidé Ba
ZoT dé TiT (Non apa On CD, ... BOUKIN !!!) Pou zo pé sa démistfyé lé Mantè:
"La Traite Négrière VériTés & Mensonges" de Jean-Philippe OmotunDe
"Quand L'africaiN étaiT L'or Noir De L'europe" de Bwemba-BonG.
Rékomandé Pa MweN-Mèm MenM Zo-MenM...
Pa ézité fè PéTé Lé Kom
Par Wong Kem
-
Publié dans : Listwa é Matrimwann
0
Samedi 19 mai 2007
6
19
/05
/2007
09:35
Ni on lo Moun ka KonpranN dédi Lé SyanS Vwè Jou yenKi Aka Lé ZoT. Alô Jodi Jou Nou kay fè on ti miz o Pwen (Sa ké Fè nou di Byen)
Anlè Lé MatématiK an AfriK.
Pou Komansé, ès zo ja Tann Palé dé Zo a LebomBo-la? An Sav sé Non, Pa éséyé Ban Mwen pon Bol (lol). ébé Zo lasa
sé Aktièlman Pi ansyen témwanyaj a Lémèrjans a Léspri MaTématiK Dan Limanité (LaliwonN a 36000 Avan Lè a Loksidan).
Aprè-sa Sé Zo a IshanGo Ka Vini (LaLiwonN a 25000 avan lè a Loksidan). La nou ni on métamatik pi avansé Nou adan
on Ho nivo SyantifiK, èvè dé Suit MaTématik, Kalkil baz 10, Simétri AriTmétiK, MiltipliKasyoN Pa 2, pa 3 é plen DoT biten . Zo ni pou sav sé Pr Jean De Henzelin de BraucourT ki Dékouvè-y An AfriK é
Sé Pr Jean-Paul M'BeleK (AstroFizisyeN AfriKen) ki Finn déchifré Zo Lasa.
Zo a IshangO
Donk LafriK Bérso a Limanité: Wi ,Mé LafriK bèrso a Lintélijans Imèn osi...
Sa ka étoné-w, Lagé Lé kom
Par Wong Kem
-
Publié dans : Listwa é Matrimwann
0
Lundi 21 mai 2007
1
21
/05
/2007
09:59
Jodi Jou an Nou fè on Ti Bilan a périoD ésklavajis a La Frans.
4220 éspédisyon Négriè légal douvan la lwa, anlè on ToTaL a Anviwon
5000
On MoyèN a 350 ésklav Pou Yo Chak (mèm si chif Lasa Pi FèB Ki sa-y FèT) ka Ba-w Plis Ki 1 750 000 DépoTé AfriKen 10 500 000 Viktim Dirèk anlè LaLiwonN a asa.
1642 Edit a Louis XIII Ka ba-y Dépa Ofisyèl a PérioD Razzia Négriè é
LésklavaJ a La frans.
1685 Sa yo Ka Kriyé "Le CoDe NoiR" Ka KoumanSé
Apliké.
1789 Déclaration des droits de l'Homme a La Frans.
1848 LésklavaJ Ka BouT ofisyèlman Anlè SoL Fransé.
An FinaL di KonT PérioD Lasa PoTé ba La Frans finansyèwman pawlan:
8 000 000 000 Dé Fran -an To Finansyé a valè a Monè Fransé an 1753- a Bénéfiss
anlè VanT a Prodiksyon a Koloni Fransé. (On som Fo-w MèT a Jou Anlè To a Léro Jodi Jou)
20 000 000 000 dé Dolla Anlè VanT a ésklav An sé Koloni-la.
Pa Pè Lagé Dé Kom Anlè Sa...
Par Wong Kem
-
Publié dans : Listwa é Matrimwann
0
Mercredi 21 octobre 2009
3
21
/10
/2009
17:08
JoDijoU Nou an 2009. I ni LanNé é LanNé LésKlavaJ BouT MenM si OnLo NèG sé MaRé Léspwi Ayo MaRé TouJoU.
JiS JoDijoU TouJoU ni MouN Ka KonPwanN DéDi LésKlavaJ sa té yenki NèG té Ka TwaVay RèD anba Solèy an ChaN KanN.
Pou TwaVay RèD NèG té Ka TwaVay RèD. PéTèT Zo vwè "RaCineS", PéTèT Zo Li LiV-La Ki pli fô AnKô.
Mé MenM si yo BoN sa Ka Ba-w on VizyoN JanTi JanTi a LésKlavaJ. An Pé Ké fé PaLé é PaLé si sa, An Ké ba ZoT yenki dé twa Ka pou KonPwanN VréMaN Ka sa Té yé.
LésKlavaJ sé Ti ManMay yo ba ChyeN ManJé, Sé ChyeN yo DréSé pou Bwè SaN a NèG é ManJé yo, Sé fwé La sé
NèG yo BriLé AdaN on DiFé, sé NèG yo PanN, Sé NèG yo KouPé Ki MeN Ki ZoRèy Ki JanM Ki LanG
, sé NèG yo Néyé an Dlo LanMè, FanMi yo SépaRé, On KonTinaN yo DévasTé, LésKlavaJ Sé sa yo Ka Kriyé "Les LumièReS" é TouT BanN a FiloSoF ay Té Ka TwouVé TouT mo Pou éSpliKé-w RaS NèG sé ZanNimo. Mé Apa sa Ki AnpécHé yo VyoLé NéGrèS Déyè NéGrèS NépoT Laj yo Té ni, Sé on LisTwa on LériTaJ yo éSéyé
DéTrwi, Sé on RéliJyoN Ki Té dako évè TouT SaLté LaSa, sé SéKèL nou ni Jis JoDijoU. é i ni AnKô OnLo BiteN Pou di.
Par DjéouTimésoU
-
Publié dans : Listwa é Matrimwann
0
Sé Dènyé Kom-La